Druhy škrečkov
Bol objavený v roku 1840. Občas ho voláme škrečok SÍRSKY. Je pôvodom obyvateľ púští a polopúští, vo svojej vlasti v Malej Ázii však žije aj na obilných poliach. Od roku 1930 ich chováme aj tu v Európe. Jeho veľkosť sa pohybuje okolo tých 17 cm.
Farba srsti: zlatá ,smotanová ,ryšavá ,sivá ,krémová ,biela ,čierna, vzácna je saténová
Dorastá len do dĺžky 9 cm preto ho zaraďujeme ku škrečkom trpasličím. Je guľatého tvaru s čiernym úhorovitým pásikom na chrbte. Má malý chvost a nohy ktoré pod telom takmer nevidno. Letná srsť je sivá (ale má biele bruško :)) s čiernym úhorovitým pásikom. Zimná srsť je svetlá až snehovobiela s pásikom na chrbte.
Obýva stepi a tundry Západnej Sibíri, prípadne okraje lesov (potrava). Neukladá sa na dlhý zimný spánok, je aktívny aj počas zimných ročných období- na maskovanie sa pred nepriateľmi mu slúži zimný biely kožuštek.
Je najmenším zástupcom škrečkov s obľubou chovaných v domácnostiach. Jeho veľkosť je približne 7cm. Letnú srsť má pieskovej farby s červenkastým nádychom a zimnú so sivým nádychom pričom je bruško vždy biele.. Behá podobne ako škrečok džungarský , je však omnoho obratnejší. Je najmenej vhodný na maznanie. Je špecializovaný na život v piesočnej púšti. Jeho vlasťou sú vnútroázijské púšte.
Patrí do rodu sivých škrečkov (cricetulus). Sú to hlodavce s typickým štíhlym telom dlhým 8-12,5 cm. Rozoznávacím znakom tohto rodu je neosrstený chvost dlhý 2,5-10,6mm. Ušnice sú krátke, pokryté hustými jemnými chĺpkami. Oči nie sú výrazne vypuklé ako pri džungarských škrečkoch, ale sú stredne veľké. Povrch tela je sivý alebo tmavožltý, bruško je svetlosivé alebo biele.
Vo svojej vlasti- Číne sa vyhýba len piesočným púšťam, vysokohorským oblastiam a vlhkej pôde.
Škrečok Campbellov (Phodopus sungorus campbelli)
Je to východný poddruh škrečka džungarského. Žije v polopúšťach a stepiach. Srsť má pieskovej farby a na chrbte má tmavý úhorovitý pásik.
Škrečok medvedí
krátkosrstý škrečok medvedí dlhosrstý škrečok medvedí